Slovenčina moja alebo Koľko nárečí vieš, toľkokrát si Slovákom

Autor: Michaela Kontríková | 7.10.2013 o 11:55 | (upravené 7.10.2013 o 12:44) Karma článku: 7,30 | Prečítané:  1257x

Slovenčina moja alebo Koľko nárečí vieš, toľkokrát si Slovákom „Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta.“ (L. W.) V prípade jazyka slovenského, hranice porozumenia rodného jazyka rozhodne nekorešpondujú s geografickými hranicami Slovenska. Môže sa Vám totiž ľahko stať, že sa ocitnete v kúte našej domoviny kde nebudete rozumieť tak úplne všetko. Alebo tak trochu nebudú rozumieť Vám. Nárečie, súčasný slang, unikátne pejoratíva, zlé skloňovanie ako aj vytváranie rôznych gramatických modifikácií spolu často vytvárajú dojem, že hranice ste už dávno prekročili. Slovenčina sa na Slovensku kazí a vylepšuje celoplošne alebo regionálne. V každom kraji sa nájde niekto kto namiesto lopty hovorí „lobda", ale napr. budúco-minulý čas sa vyvinul len na východe krajiny: „Budem musela ísť do obchodu".  Tak ale pekne po poriadku...

 

Západoslovenský región a južné Slovensko

Mala som frajera z Bratislavy. On mal mňa a ešte mal chatu Záhorí. Prišli sme tam až na jar, lebo to bola taká chata čo sa v zime „zazimuje" (to je asi nespisovné) a spať sa v nej dá až keď už vonku nemrzne. Susedka chcela byť milá a opýtať sa či máme všetko na prespatie. Tak nechtiac spustila (ne)slovenský rozhovor:

Teta: „A máte poštár a paplan?"

Ja:     „Ne, ale za to máme  fest brudný motor"

Teta: „Čeho?"

Frajer: „Kokos, mrte zima tu je ešte"

Do smrti na to nezabudnem. Teta chcela vedieť  či máme vankúš a paplón (slovo poštár je v tomto prípade asi odvodené od českého polštář. Ale to je len moja amatérska lingvistická dedukcia). Ja som jej nerozumela, ale chcela som byť vtipná (neúspešne), tak som jej po východniarsky odpovedala, že máme špinavé auto, na čo rozhovor prerušil môj  zmrznutý frajer. Pri šifrovaní slov teciny Réziny  som sa zamyslela, ako sa asi cíti cudzinec ktorý sa roky učí po slovensky (veľa ich nie je) a potom naňho niekto zreve:

„Zeber si ty táčky ze dvora" (Vezmi si z dvora ten fúrik) alebo v Bratislave v bare počuje: „ Akože tá čajka je jaká pani. S tými šteklami- to zabila." (voľný preklad pre staršie ročníky: To dievča má štýl. A najlepšie sú tie jej topánky na vysokom podpätku) Neverím, že ten cudzinec  vie, „o čom sa točí" J

Hitparádu Západoslovenského kraja vyhrávajú nápisy na obchodoch, na ktoré ma niekoľkokrát upozornil môj kamarát Samo zo Skalice, za čo mu touto cestou ďakujem, lebo ešte aj teraz sa na tom smejem.

1)Športová predajňa (koncom letných prázdnin): „ Do škole na kole"

2)Galantéria: „Máme okrúhle obruse"

3)Autoservis: „Vymjeníme zimné gume"

Vraj to bolo v Malackách (len aby ste vedeli).  Západoslovenský kraj mám ale rada, aj Záhorákov a najradšej mám tú tetu, lebo keby nám vtedy ten poštár s paplanom  nedala, nemali by sme pod čím spať.

Čo sa týka južného Slovenska tak to by mohlo byť na niekoľko článkov, avšak v tejto časti krajiny ide väčšinou skôr o neporozumenie, než o druh nárečia, ale mne to nevadí, lebo za dobré halászlé odpustím všetko. Mala som kamarátku Kingu z Dunajskej Stredy, ktorá namiesto „haló" hovorila do telefónu „vitaj" a namiesto rozmyslíš vždy iba myslíš. „Povedz mi keď myslíš si" Minule som uvažovala, že to má istú logiku, lebo iba keď človek myslí, môže si niečo aj rozmyslieť. Kávovar volala „kávostroj" a nechodila načas, ale vždy „v čase". Keď niekoho na južnom Slovensku na rýchlo nenapadne jedno správne slovo, poradí si niekoľkými pomocnými. Už sa Vám iste dostal do uší známy opis korytnačky: „ten žab, čo nepláva, ale plážuje.

Stredoslovenský región

 

Tak tu sa vraj hovorí najspisovnejšie. Tvrdil to už Štúr, avšak vy čo však máte známych z okolia Topoľčian, viete svoje. Príkladné skloňovanie typu:

„ Zaparkuj auto niekde pri ministerstvo" (Zaparkuj auto pri niekde pri ministerstve).

„Príď ma počkať pri stanicu" (Príď ma počkať k stanici).

Alebo moja obľúbená veta stredoslovenského farmára v relácii kde si hľadal ženu: „Také ženy čo sa tu, nie sa môj typ."

Včil ich už  ale nechám na pokoji, Žochárov, lebo inak rozprávajú pekne a moja kamoška Lenka z Topoľčian rozpráva úplne najkrajšie a často ma čakávala pri Šafko, keď sme tam spolu robili.

 

Severné Slovensko a Východoslovenský región

 

Ja pochádzam z Vysokých Tatier, podľa mňa je to sever na pomedzí východu, ale faktom ostáva, že tam nejaké špecifické nárečie nemáme. Ani v Poprade. Samozrejme ale nesmieme zabúdať na nezameniteľný dôraz na druhú slabiku, napr.: „per-fééékt-ne" a časté používanie slov „ta" (najuniverzálnejšie - môže slúžiť ako spojka, predložka, citoslovce), ďalej „fest" a „furt" no a samozrejme tak ako aj ďalej na východ, pre duplicitu všetkých slov stredného rodu musíte vždy použiť slovo „dva". Čiže dva pivá, dva tričká, dva eurá. Zasvätení vedia, že existuje aj hardcorová verzia s alternáciou ženského rodu: „Dva polievky". Inak doma sa „prace"  a kávu si môžeš „zrobiť."

V Ždiari (pri Poľsku) ľudia nehovoria „ch" takže slová „chlad" „hlad" bývajú zradné. Vždy vychádzajte z kontextu. Pozor -veta „V zime na nás udrie hlad" môže byť zmätočná. Na Zamagurí zas vzniklo najkratšie slovenské slovo: „bk" (býk).

Číre východoslovenské nárečie a vôbec celá východniarska slovná zásoba je strašne bohatá a rozmanitá, lebo niekde sa „hutorí" (rozpráva), niekde sa „hvarí" (hovorí) a ja to až tak neovládam, ale verím, že by to bolo rozsahom na habilitačnú prácu. Čo najviac fascinuje  mňa, (okrem budúco-minulého času) je občasná fonetická podobnosť s japončinou. Napríklad veta, kde sa otca pýtate, či je prítomný, môže znieť aj takto: „Tato ta to ty tu?"

Prípadne otázka, keď sa niekoho pýtate čo mu je, či sa zle cíti: „Plano ci, či co ci?

Veľmi rada mám košický slang lebo mám super košických kamarátov Ďura (čo hrá na basu) a Riša (čo hrá na bicie). Hrozne veľa fajčia. Niekedy toľko, že záverom zvládnu už len pol cigarety, tak si tu jednu rozdelia na polovicu, čiže po košicky: „na muti". Minule ma napadlo, či to nie je z francúzskeho „moitié-moitié" (pol na pol). Tak zas ale čo by robili Francúzi v Košiciach? (pozn. autorky: pili by)

Je dôležité vedieť, že zemiaky sú „bandurky" alebo „grule", že auto sa povie „motor" a keď v Prešove uvidíte lavičku s nápisom: „Tu ši nešedajce bo še celý obabrece" znamená to, že je čerstvo natretá. Ak by ste na východe náhodou aj tak nerozumeli, nevadí, lebo sú tam dobrí pohostinní ľudia a potom sa tie dialekty aj tak „zlejú" dokopy.

Z uvedeného vyplýva, že ak sa chcete cítiť exoticky a na chvíľu opustiť svoj „každodenný svet", nemusíte cestovať za hranice. Nerozumieť sa dá aj doma, na Slovensku. A nielen jazyku. Ale o tom, potom.

 

M.K.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?